Život Prešova
online
online
Baťa dokázal zarábať, aj keď dával vysoké mzdy a mal lacné výrobky
08.04.2016 Celý región
Bratislava 8. apríla (TASR) - Zakladateľ slávnej firmy Tomáš Baťa našiel spôsob podnikania ako prínosy z neho a bohatstvo rozdeľovať medzi robotníkov, zákazníkov a podnik. Povedal v rozhovore pre TASR pri príležitosti 140. výročia jeho narodenia český historik Zdeněk Pokluda.
„Mnohí podnikatelia dnes vyrábajú, podnikajú a na konci roka si spočítajú, aký majú zisk. A keď vidia, že je zisku veľa, niečo z toho vezmú, dajú na charitu, na školstvo či na nejaké užitočné projekty. Baťa toto nerobil. Dokázal zorganizovať podnikanie takým spôsobom, že dal vysoké mzdy robotníkom, už dal nízke ceny zákazníkom a na konci roku mal primeraný zisk. Bol to taký sociálny projekt, aby spoločnosť žila v harmónii a nevznikali veľké rozdiely medzi bohatstvom a chudobou,“ konštatoval Pokluda.
Podľa historika tým dokázal aj počas veľkej hospodárskej krízy po roku 1929 otupiť politický program ľavicových strán, najmä komunistov. „Na požiadavku triedneho boja odpovedal vysokými mzdami pre robotníkov, ktorými dosiahol vo svojej spoločnosti sociálny zmier. Týmto si nechtiac proti sebe poštval komunistov. To je možno aj dôvod, prečo musel Zlín zmeniť názov na Gottwaldov a prečo musela byť po februári 1948 firma Baťa vygumovaná aj so svojím menom,“ vysvetlil Pokluda.
Baťa očakával, že sa k jeho spôsobu podnikania pripoja aj ďalší československí továrnici, pretože model vysokých miezd a nízkych cien mu fungoval. Kalkulácia však nevyšla. „Nikto sa nepripojil a v tomto smere ostal osamotený. Princíp sociálneho zmieru sa však ujal v zahraničí po druhej svetovej vojne, najmä vo forme ľudového kapitalizmu v Nemecku,“ dodal Pokluda.
„Mnohí podnikatelia dnes vyrábajú, podnikajú a na konci roka si spočítajú, aký majú zisk. A keď vidia, že je zisku veľa, niečo z toho vezmú, dajú na charitu, na školstvo či na nejaké užitočné projekty. Baťa toto nerobil. Dokázal zorganizovať podnikanie takým spôsobom, že dal vysoké mzdy robotníkom, už dal nízke ceny zákazníkom a na konci roku mal primeraný zisk. Bol to taký sociálny projekt, aby spoločnosť žila v harmónii a nevznikali veľké rozdiely medzi bohatstvom a chudobou,“ konštatoval Pokluda.
Podľa historika tým dokázal aj počas veľkej hospodárskej krízy po roku 1929 otupiť politický program ľavicových strán, najmä komunistov. „Na požiadavku triedneho boja odpovedal vysokými mzdami pre robotníkov, ktorými dosiahol vo svojej spoločnosti sociálny zmier. Týmto si nechtiac proti sebe poštval komunistov. To je možno aj dôvod, prečo musel Zlín zmeniť názov na Gottwaldov a prečo musela byť po februári 1948 firma Baťa vygumovaná aj so svojím menom,“ vysvetlil Pokluda.
Baťa očakával, že sa k jeho spôsobu podnikania pripoja aj ďalší československí továrnici, pretože model vysokých miezd a nízkych cien mu fungoval. Kalkulácia však nevyšla. „Nikto sa nepripojil a v tomto smere ostal osamotený. Princíp sociálneho zmieru sa však ujal v zahraničí po druhej svetovej vojne, najmä vo forme ľudového kapitalizmu v Nemecku,“ dodal Pokluda.
0
www.ZIVOTPO.sk
